Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola pätnásta

1. října 2012 v 17:37 | Rose |  TU
Cítila som ako sa Eryon vedľa mňa mykol. Obzrela som sa a naskytol sa mi pohľad, ktorý ma prenasleduje ešte aj teraz, o toľko rokov neskôr.

Prvé čo som zbadala, boli jeho oči. Hľadeli prosebne a naliehavo, potláčajúc náhly výbuch bolesti. Druhá vec, ktorá mi hneď udrela do očí, bol meč zapichnutý v jeho hrudi. S poslednými zvyškami zdravého rozumu som zdvihla svoj meč a ohnala sa po sieludovy, ktorý mi zničil celý svet. Zabila som ho bez mihnutia oka a pristúpila z Eryonovi, ktorý medzi časom klesol k zemi. Po lícach mi tiekli slzy a v hrudi som cítila tú strašnú bolesť, ktorá vás prepadne v najťahších chvíľach vášho života. Kľakla som si k nemu jeho hlavu si položila do lona.
"Vravel si, že sa ti nič nestane!" vzlykla som dusiac sa žiaľom.
"Rose..." otvoril ústa a z kútika mu stekala krv. Vzlykala som ešte hlasnejšie.
"Rose, ja..."
"Nič nevrav, prosím. Bude ti lepšie, uzdravia ťa," začala som hovoriť, no v hĺbke srdca som vedela, že to nebude pravda.
Eryon sa usmial a ticho, trasľavo povedal:"Buď šťastná."
Vo chvíli, kedy posledný krát vydýchol, sa mi rozpadol celý svet. A dlho, dlho potom, sa mi ho nedarilo poskladať späť. Dívala som sa, ako mu z očí mizne život a hnevala sa naňho, že ma tu nechal úplne samu.
Viete aké to je, keď vám v náručí zomrie človek, ktorý vám je najbližší? Človek, ktorého milujete viac ako čokoľvek iné? Nie, neviete. Je to, ako keby niekto zobral vašu dušu a podpálil ju. Ako keby ste pomali, bolestivo umierali. Ako keby niekto zaslepil vaše vnútorné oči, a vy ste už nevideli na tomto svete nič krásne. Ako keby vám niekto premenil všetky farby dúhy na čierno. Srdce roztrhal na milión kúskov a porozhadzoval do neznáma, aby vám vsugeroval pocit, že ho nikdy nedokážete sami pozbierať.
"Rose, je mŕtvy, už mu nepomôžeš," ozval sa mi pri uchu jemný, súcitný hlas. Liassa. Zdvyhla som hlavu a pozrela som jej do očí. Prekvapilo ma, čo som v nich zbadala. Súcit vystriedal úplný šok a roztrasene mi povedala: "Rose, tvoje oči sú nejaké divné..."
Ďalej som ju nevnímala. Zahľadela som sa do Eryonovej tváre a do hlavy sa mi začali vkrádať syčiace, starodávne hlasy. Plno hlasov. Neznáme slová mi zasievali do žíl silu a do srdca dosiaľ nepoznanú tvrdosť. Postupom času mi začali dávať zmysel.
Vytaj medzi nami. Naučíš sa veci, o ktorých sa ti ani nesnívalo. Hovorili jedny.
Musíš nás nájsť, inak ti nepomôžeme. Hovorili druhý. Chcela som zakričať a spýtať sa, kde mám hľadať, no nemohla som zo seba vydať ani hláska. Hlasy ako keby vedeli, na čo myslím, a povedali: Hľadaj nás pri Útesoch Nárekov. Tam nájdeš svoj osud.
Pocítila som prudkú bolesť, ktorá mi vystrelila do chrbta. Postupne sa začala šíriť celým mojím telom. Mala som pocit, že ma bolia ešte aj vlasy. Zrevala som a zľakla som za. Prekvapil ma zvuk, ktorý som vydala. Nebol ľudský, ale zvierací. A tak hlasný že na pár sekúnd nebolo po tábore počuť nič iné, iba to. Zahalil ma rubínový opar a posledné čo som počula pred tým, ako som úplne stratila zdravý rozum bola trochu pobavená poznámka, ktorá sa mi mocne ozvala v hlave: "Snaž sa ich veľa nezabiť."

Elain dobehla na miesto presne vo chvíli, aby vydela krvavočervenú hmlu ktorá obklopila Rose. Hneď vedela, čo sa tu stalo a po lícach jej začali tiecť slzy.
"Nech ťa Lindariel privíta s láskou a prívetivosťou, ktoré si právom zaslúžiš," vyslala tichú modlitbu Eryonovi.
Po chvíli jej došiel plný význam tejto situácie. Z Rose bude Daaknima. Ach, ako dávno nevidela žiadneho takého sieluda. Na posledy pred stotridsiatimi rokmi.
"Všetci preč!" zvreskla na šokovaných sieludov, ktorý stáli okolo a prizerali sa. Už sa nebojovalo. Väčšina nepriateľských sieludov sa zľakla a utiekla do lesov, ostatný zostali a prizerali sa hrôzostrašnej scenérii. Nikto nechcel riskovať a tak poslúchli. Rozutekali sa na všetky strany. Na mieste zostalo stáť iba pár sieludov. Liassa, Arelan, Sera a zadychčane dobehol aj Josh nesúci bezvládnu Josette.
"Odstúpte ďalej," povedala pokojne Elain a všetci ju poslúchli.
"Ak si nedáme pozor, zabije nás hneď, ako sa hmla rozplynie."
"Čo sa to deje?" spýtal sa so strachom v hlase Josh a od Arelana zaznela tichá odpoveď:"Mení sa."
"Tak prečo sú potom všetci taký divný? Prečo nejdete za ňou a nepomôžete jej?" Josh bol stále čoraz viac zmätenejší.
"Lebo sa mení na Daaknimu," povedala záhadne Elain a Josh zostal zmätený ešte viac.
"Aha," ukázala pred seba Elain.
Josh najprv nevedel, čo má hľadať, no po chvíli zostal šokovane stáť. Z červeného oparu sa vynorila postava, ktorá mu Rose nepripomínala ani zďaleka. Prvé čo mu bilo do očí, boli krídla. Áno, Rose mala krídla, a nie hocijaké, ale ohnivé. Ako keby jej z chrbta šľahal nespútaný oheň. Vlasy, vtedy krásnej hnedej farby sa jej zmenili na krvavočervené. A oči... tie krásne zelené oči ktoré jej zdobili tvár, sa teraz zmenili na nepoznanie. Farba im síce zostala, no zreničky mala zvislé, ako had.... alebo drak. A zmenil sa aj ich výraz. Boli chladné a nemilosrdné. Ako oči šelmy.
Na krátky okamih zastala oproti nim a v očiach sa jej myhlo pochopenie.
"Rose..." ticho prehovorila Elain a ona sa strhla. Do očí sa jej vrátil zvierací pohľad a roztiahla krídla.
"Nie!" zakričala zúfalo Elain a vyslala zaklínadlo na zadržanie. No už bolo neskoro. Rose sa odrazila a vzlietla. Elegantne ako labuť, ako keby to robila celý život, a stratila sa im z dohľadu.
"Čo teraz?" ozvala sa zúfalo Sera. Nastalo hrobové ticho, ktoré prerušil Arelan.
"Musíme ju nájsť, a to čím skôr. K rozumu sa vráti až o niekoľko týždňov. Do vtedy bude pre všetkých nebezpečná."
Zavládol medzi nimi tichý súhlas a vybrali sa hľadať svojich priateľov. Čakala ich dlhá a namáhavá cesta. Bitku síce vyhrali, no vojna bola pred nimi.

Arelan stál na mieste a ani sa nepohol. Nemohol si to vysvetliť, už dlho ho nič tak netrápilo. Ako mohol zlyhať? Už veľmi dlho sa mu to nestalo.
"Arelan, čo sa deje?" pristúpila k nemu Lia.
"Ja som zlyhal, Lia, zlyhal," vydýchol Arelan a hľadel smerom, kde zmizla Rose.
"Nemôžeš za to, premenila by sa aj tak. Na koniec je dobre, že ten chlapec zomrel. Teraz ju len musí prejsť počiatočný žiaľ, a možno budeme mať ďalšieho mocného spojenca proti kráľovi."
"Pôjdem ju hľadať, Lia, ja to nevzdám, nedopustím aby som v tomto zlyhal."
"Nejak veľmi ti na tom záleží," povedala podozrievavo no Arelan nereagoval. Vzdychla si a pokračovala: "Ja viem, si taký od chvíle, čo sa poznáme. Pôjdem s tebou. Na Rose mi záleží," povedala a priateľsky ho potľapkala po pleci. Spolu sa dívali na brieždenie, ktoré sľubovalo lepší zajtrajšok.
"Najtemnejšia noc je často mostom k najjasnejšiemu zajtrajšku," zašepkal si povzbudivo Arelan a zvrtol sa. Jeho misia ešte neskončila.

Rose

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Teryii Teryii | Web | 2. října 2012 v 21:27 | Reagovat

Ejha, dobrá časť :-)
Až na to, že Eryon je mŕtvy!! Sakra, ja si toho debila, čo ho zabil, fakt podám.. Kde býva? :-D
No, mala som slzy v očiach.. Fakt dojímavé (alebo mám len svoje dni? :D)
No a to s tým premenením.. úžasné.. krásne si to vymyslela ;-) Ohnivé krídla aj vlasy.. Tie oči :-) Úplne si to predstavujem ;-)
A stavím sa, že Arelan bude mať niečo spoločné s Rose :-) Na 100 % :D :D
Idem ďalej :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama