Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola trinásta - 1. časť

30. září 2012 v 12:25 | Rose |  TU
Teraz trochu kratšia, no za chvíľu priadám ďalšiu. Asi budú už iba tri časti plus epilóg, takže ak sa budem krvopotne snažiť, máte tu všetko do večera. Usmívající se O, a potom sa budem chvíľku venovať novej rubrike. Tý čo si prečítate celý príbeh, budete určite viac zvedavý na postavy. V tejto rubrike nájdete o nich úplne všetko, aj to, čo sa v knihe nevyskytlo. Tak dúfam že bude vaša zvedavosť dosť veľká na to, aby sa vám chcelo prekonať lenivosť a zájsť si prečítať niečo na viac. Mrkající


Ako náhle Eryon zbadal že sa nepriatelia prebili až k stanu, kde bola ukrytá Rose, nedokázal myslieť na nič iné, iba na potrebu ochrániť ju.
Zachoval sa hlúpo. V tej chvíli nemyslel na to, že je obklopená najlepšími bojovníkmi, a že sa jej nič stať nemôže. Opustil svojich spolubojovníkov a nedbal na ich pokusy vrátiť ho k zdravému rozumu. Vrhol sa do davu a sekal okolo seba hlava nehlava, nedbajúc na to, že môže zraniť aj svojich priateľov. Všetky ochranné kúzla ktoré si okolo seba vytvoril, vyslal jedinou myšlienkou smerom k Rose. Ďalšia veľká a nerozumná chyba.

Pocítila som zvláštne teplo, ktoré ma z ničoho nič zasiahlo a začula som v hlave Eryonov hlas, šepkajúci zvláštne, cudzie slová. Okamžite som vedela, čo urobil.
´Hlupák sprostý!´ zakliala som a začala horúčkovito premýšľať. Meč som mala v ruke a brnenie na sebe. Skôr ako stihol ktokoľvek zareagovať, vybehla som zo stanu a vrhla sa do boja. Premohla ma krvilačná bezcitnosť, bola som od zúrivosti a strachu celá bez seba.
´Eryon môže teraz byť v smrteľnom nebezpečenstve, musím niečo urobiť!´ boli moje jediné myšlienky. Počula som Joshov hlas, ktorý sa mi horúčkovito ozýval spoza chrbta, tlmený ťažkou stenou stanu.
Zaútočili na mňa hneď traja bojovníci. Obkľúčili ma a na tvárach im hral krutý úsmev.
Zaútočila som, tentokrát som sa strachom ochromiť nenechala. Najbližšieho som sekla do kolien a podlomila mu nohy. Prutko som sa otočila a len tak-tak stihla odraziť útok druhého. Meče zaduneli o seba a celá som sa roztriasla. Ten sielud mal silu, to bola pravda, no ja som bola rýchlejšia. Urobila som prudkú otočku (spoliehajúc sa na Eryonove kúzla, ktoré by ma mali v tom najhoršom prípade ochrániť) a sekla do hrdla. Cítila som, ako sa meč zabodol do tela a len z minimálnym odporom presekol cievy a kosti.
Za mnou som začula prudký pohyb a zmeravela som. Tretí bojovník využil moju nepozornosť a zaútočil. Nebola som dosť rýchla. S hrôzou som si uvedomila, že jeho rane sa nestihnem vyhnúť. V poslednom chabom pokuse zachrániť si život som sa bleskovo zvrtla. Zbadala som jeho výťazoslávny pohľad a keď mi už-už išiel preseknúť rameno, zablokoval ho iný meč. S úľavou som sa pozrela na svojho záchrancu a zbadala karhavý Arelanov pohľad.
"Bež!" zakričal mi a ja som mu ústami naznačila tiché "ďakujem". Vrhol sa do boja s neznámym a ja som sa predierala pomedzi živé aj mŕtve telá, očami hľadajúc Eryona.
Oči sa nám stretli. Obe boli plné strachu, no v tom okamihu aj nesmiernej úľavy. Vbehla som mu do náručia a svet okolo nás prestal existovať. Stáli sme uprostred bitky, objímajúc jeden druhého (hlúpo sa spoliehajúc na ochranu druhých).
"Rose, teraz na to nie je čas," povedal mi jemne Eryon. Odtiahli sme sa od seba a začali pomáhať priateľom, ktorý nám do teraz robili ľudský štít.

Eryonovo srdce prekypovalo radosťou. Rose bola živá a nezranená, a čo bolo hlavné, bola pri ňom. Radosť mu ale prekazila zvláštna vec. Pocítil prudkú bolesť piamo na hrudníku a prešiel ním prúd elektriny.

Rose

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Teryii Teryii | Web | 2. října 2012 v 21:17 | Reagovat

Elektriny? ???
Čo tam došiel nejaký Electricman? :D :D
No nieee 8-O
Si ho podám, keď sa niečo Eryonovi stane!
Idem si hneď prečítať! ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama