Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola jedenásta - 2. časť

24. září 2012 v 15:00 | Rose |  TU
Nevedela nájsť Eryona. ´Sakra, kde zase trčí, Elain si opäť pekne pokričí,´ mrmlala si Jo pre seba, keď ju to napadlo. Vo svojom stane nebol, nebol ani na cvičisku, hliadku dnes nemal.

Bolo len jedno miesto, kde by mohol byť v tak skorú rannú hodinu. Zvrtla sa na päte a vydala sa krížom cez tábor, až k malému, opustenému stanu, ktorý stál na hranici lesa a z polovice ho zakrývala veľká lipa. Potichučky, aby nezobudila spiacich obyvateľov, odhrnula vchodovú plachtu a nakukla dnu. Spokojne sa usmiala, jej predpoklad bol správny. Naskytol sa jej pohľad na Rose spokojne odfukujúcu vedľa Eryona. Chvíľku tam stála a pozorovala ich. Ach, vyzerali tak šťastne. Po chvíli sa ale spamätala, pristúpila k Eryonovi a jemne ním zatriasla. Strchol sa a keď uvidel Jo, mierne očervenel. ´Švihni si! Elain čaká!´ naznačila mu šeptom a vyšla zo stanu.
Eryon sa rýchlo obliekol a pobozkal spiacu Rose na čelo. Najtichšie ako vedel, sa vykradol zo stanu a pohltilo ho ranné šero.
Pred stanom ho čakala Jo ktorá mu venovala pobavený pohľad.
"No, ako si sa vyspal?" nemohla si odpustiť uštipačnú poznámku.
"Celkom to ušlo," odsekol Eryon a mlčky sa vybrali na cvičisko.

"Kde sa toľko túlate? Meškáte takmer hodinu," znelo Elainine podráždené privítanie.
"Prepáč, je to moja vina," začal sa ospravedlňovať Eryon, no Elain mávla rukou a naznačila aby bol ticho.
"Je mi jedno koho je to vina, na budúce nech sa to už nestane. Mám oveľa dôležitejšie veci, ktoré s vami musím prebrať. Mala som víziu. Videla som nepriateľské vojisko, ako sa k nám prikráda pod rúškom tmy a zabíja nás," vychrlila.
"Nebojte sa, už som podala správu Serafíne, takže zaútočíme ako prvý," dodala keď uvidela ich zdesené výrazy.
"Ale veď to nedáva zmysel," ozval sa zmätene Eryon. "Kráľ vie minimálne o jednom veštcovi, o Elain. Prečo by bol tak naivný? Ako keby chcel, aby si to videla."
"Áno, ani mne to nedáva zmysel, no nič iné sa robiť nedá, Eryon. Chceš snáď počkať na ich útok? Chceš aby ťa nachytali nepripraveného? Je rozumnejšie viužiť moment prekvapenia skôr ako oni." Eryon porazenecky zvesil hlavu. Mal strach. Nie, nebol zbabelý, na to prežil až mnoho bitiek. Bál sa o Rose. Elfské čary boli mocné, no boli na tvorenie, nie na obranu či ochranu. Bol síce celkom schopný bojovník, no nebol práve najlepší zo všetkých. Veď aj Rose ho za chvíľu dobehne. Práve prežíval jeden z najhorších pocitov svojho života. Bezmocnosť. Bezmocnosť ochrániť človeka ktorý preňho znamenal celý svet. Položil by za ňu aj život, no nebol si istý, či to bude stačiť. Z myšlienok ho vyrušil Elainin hlas.
"Preto sme sa so Serafínou rozhodli, že zaútočíme za najbližšieho novu."
"Ale to je už o dva dni!" ozvala sa zdesene Jo.
"Už aj tak budeme strácať veľmi veľa času. Len som chcela, aby ste boli pripravený," povedala prísne a začala im vysvetľovať stratégiu: "Josette, ty budeš pri mne. Budeme bojovať spolu. Dám na teba pozor, nič sa ti nestane. Ty, Eryon, budeš v prvej línii ako bojovník. Budeš vytvárať aspoň akú-takú magickú ochranu."
"Myslíš že to dokážem?" spýtal sa neisto.
"Verím ti. Si oveľa schopnejší než si myslíš," upokojujúco sa usmiala Elain. "Len nezabudni, čo som ťa učila. Osloboď sa od svojej podstaty a svoju tvorivú mágiu premeň na ochrannú. Skúšali sme to. Dokážeš to."

Tábor sa celý deň náruživo pripravoval. Brúsili sa meče, opravovali posledné preliačiny na brneniach, mágovia skúšali posledné kúzla. Nad stanmi sa niesla vzrušená, napätá atmosféra.
Od skupiniek mladších sieludov bolo počuť povzbudivé pokriky do boja a mládenecké nadšenie, od starších, tých ktorý už boli unavený z bojov ktoré sa viedli po celé stáročia, bolo badať frustráciu a rozumný strach.

Nebola som spokojná. Vôbec. Celý čas som mala sedieť na zadku a mlčky sa prizerať.
"Ro, pochop to. Momentálne si náš najslabší článok. Musíš byť v bezpečí."
"Ja viem, len neznesiem pomyslenie, že ty tam niekde budeš bojovať a ja budem len nečinne sedieť. TERAZ sa idem zblázniť od strachu. Čo myslíš, ako sa budem cítiť počas toho, keď budeš v nebezpočenstve?" vyhŕkla som na Eryona a slzy sa mi neovládeteľne hrnuli po lícach.
"Neplač, Ro, prosím. Nemaj strach. Mysli na moju víziu. Nič sa mi nestane," začal ma chlácholiť.
"Budeš v Serinom stane, spolu s Joshom a troma bojovníkmi..."
"Áno, ja viem," prerušila som ho, keď mi išiel zase vysvetľovať ten "geniálny" plán.
"Takže... už zajtra večer..." hlas sa mi zasekol a on iba prikývol.
"Milujem ťa," prerušil ticho a ja som ho pobozkala.
"Aj ja teba," usmiala som sa.

Neboli sme jediný, ktorý sa lúčili. V rovnakej situácii sa ocitla aj Jo s Joshom, dokonca aj Lia (ak keď to som sa dozvedela až neskôr). Deň pred bitkou každý trávil so svojími blízkymi. Každý si bol vedomý, že možno sú to jeho posledné chvíle prežité v šťastí.

Nastala noc. Bezmesačná, tmavá. Obrovská skupina bojovníkov, takmer sedemstočlenná, sa zmobilizovala práve včas, aby sa ubránila nečakanému prepadu nepriateľských bojovníkov.
Bolo to takmer také ako v Elaininej vízii. Čakali sme príliš dlho. No predsa sme sa dokázali vyhnúť krvavým jatkám. Boli sme na nich pripravený.

Rose

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Veri <3 Veri <3 | Web | 24. září 2012 v 20:26 | Reagovat

Je to úžasné.Je to velmi napínavé a romantice zároveň.Máš spoustu dobrých nápadů,které jsi skvěle využila.Moc se těším na druhou část.Určitě to bude super.Myslím že v budoucnu máš dost dobrou šanci chytnout se jako spisovatelka. Do budoucna ti přeji spousty štěstí.Ale to asi ještě uslyšíš mnohokrát :-)

2 Veri <3 Veri <3 | Web | 24. září 2012 v 20:26 | Reagovat

A jako AFFS nebo Sb tě beru. Máš úžasný blog. A povídky já miluju :-)

3 Teryii Teryii | Web | 2. října 2012 v 21:07 | Reagovat

Super časť ;-)
Je tam fajne popísaná chvíľka s Eryonom ;-) Jooj, chudáci oni :-( Nepriala by som to nikomu :-(
Takéto pocity zažívajú manželky vojakov.. a určite to nie je ľahké :-x
Som zvedavá, čo sa udeje :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama