Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola jedenásta - 1. časť

22. září 2012 v 21:33 | Rose |  TU
Tak... dokopala som sa a vyčarovala ďalšiu časť. Dúfam že sa bude páčiť. Usmívající se



"Ja to ešte stále nechápem," ponosovala som sa Eryonovi po dlhej prednáške, ktorú mi venoval. Vzdychol si a spýtal sa: "Čomu nechápeš? Veď som to vysvetlil úplne jasne. Obyčajne nie si taká nechápavá."
"Ale, veď to nedáva zmysel. Povedal si že Elain je veštkyňa a učila ťa. No ty veštec nie si. Ako si mohol byť jej učeň?"
"Ešte stále som jej učeň," opravil ma. "Máš pravdu. Ešte nie som veštec ako Jo. A po pravde, nikdy ani nebudem ako ona. Jo bude vždy stokrát mocnejšia. No objavil sa u mňa potenciál. Mávam vízie. Takže je možné, že sa na veštca postupom času premením. Potrebujem len správne vedenie."
"Mávaš vízie?"
"To znamená že vidím čo sa stane."
"Ja viem čo to znamená, až tak sprostá nie som," povedala som podráždene. Nastalo dlhé ticho, po ktorom sa Eryon tíško ozval. "Vieš čo bola moja prvá vízia? Bola si to ty." Šokovane som sa naňho pozrela. Neprítomne sa díval do diaľky. Myšlienkami bol zrejme veľmi ďaleko. Zadívala som sa na zalesnené údolie rozprestierajúce sa predo mnou. Slnko práve vrhalo svoje posledné lúče na vrcholky stromov. Súmrak začínal mať prevanu nad krajinou. V diaľke sa týčili zasnežené čiapky Severných hôr. Zrak mi zastreli neúprosne sa derúce slzy. Stalo sa toho tak veľa.
Za tie dva týždne prešlo vojisko poriadny kus cesty. Nížina pútnikov (v ktorej pôvodne sídlil tábor) bola obrovská. Prejsť ju trvalo takmer týždeň. Jediné šťastie bolo, že tam bol celkom priateľný terén. Žiadne husté lesy, zväčša trávnatá plocha, hoci predieraniu sa cez väčšie porasty sme sa nevyhli. Mierili sme na severozápad, do Zeme Stredu až sme sa dostali na jej najsevernejší bod, do Údolia prvého ranného svitu. Jej názov je vážne výstižný. Nikdy v živote som nevidela taký nádherný východ slnka ako tam.
Keď začalo slnko stúpať na obzor a jeho slnečné lúče sa prvý krát dotkli zeme, ako keby sa celá krajina premenila na zlaté, trblietajúce sa more. V tú chvíľu mi naskočili zimomriavky a srdce mi začalo biť ako splašené. Keď ste mali to šťastie a boli na správnom mieste, v slnečných lúčoch ste mohli zbadať iskrivé myhotajúce sa postavy.
Keď som sa na nich spýtala Eryona, dostala som vážne záhadnú odpoveď (veď čo už v tomto svete nie je záhadné?): "Sú to duchovia našich predkov. Duchovia tých, ktorý prešli všetkými svojimi inkarnáciami a teraz sú opäť v teple Lindarielinho lona. Toto miesto je jedno z mála vo Valhale, v ktorom sa nikdy nepreliala žiadna sieludia krv. A nikdy ani nepreleje. Stráži to tu Bohyňa. Každé ráno vysiela duchov aby nám popriali dobré ráno a uistili nás, že na nás stále myslí. A aby nám dodala nádej. Nádej, v lásku, čestnosť, odvahu a všetko dobro. Aby sme nikdy nepodľahli temnote a nikdy nezišli z cesty. Aby sme nestratili nádej v to, že sa jedného dňa zbavíme všetkých hmotných útrap a vrátime sa do jej nekonečna." Bol to jeden z najkrajších zážitkov aké som kedy vo Valhale zažila.
Postupovali sme ďalej na sever a o takmer ďalší týždeň sme sa dostali do Studenej nížiny. Aby sme sa vyhli tunajším obyvateľom, ukryli sme sa do lesa.
Mala som plno otázok. Jedného dňa som zašla za Serou. Sedela za stolom, obklopená rôznymi papiermi. Na tvári jej jasne svietila únava.
"Nevyrušujem?"
"Samozrejme že nie, sadni si," usmiala sa na mňa a ukázala na stoličku oproti sebe.
"Prepáč mi ten neporiadok, no odkedy sme prišli na miesto, mám plno práce. Naši vyzvedači zazreli neďaleko od nás nepriateľský tábor, musím zamerať všetku našu energiu na krycie zaklínadlá, no stále musíme byť v strehu a byť pripravený na boj..." zarazila sa a pokračovala: " Ach, prepáč. Už je toho na mňa veľa." Vzdychla si a usmiala sa.
"To je v poriadku. Nebudem ťa dlho zdržiavať, mám len jednu otázku."
"Len sa kľudne pýtaj, moja drahá. Máš na to právo."
"Ja len... prešli sme cez toľko miest, krajov, obývaných aj pustých. A nestretli ani jedného sieluda. A nikto nás nevidel, hoci nie sme najmenšia armáda." Sera sa na mňa nechápavo pozrela, no po chvíľke sa jej rozsvietilo a zvážnela.
"Rose, je mi tak strašne ľúto, že ste museli prísť do Valhaly presne v takom nevhodnom čase. Nikto ťa o ničom neinformoval. Učíš sa bojovať - a čo som počula, si vážne veľmi dobrá - no všetci zabúdajú na základné informácie, ktoré by si mala mať. Celú cestu nás v utajení udržiavala mágia. Len vďaka správne vyslaným zaklínadlám sme boli schopný prejsť takmer polovicu krajiny bez povšimnutia. Keďže si ešte stále človek, tieto čary ti bránili vidieť ostatných sieludov, tak ako oni nemohli vidieť nás," dopovedala.
"Ale ako je možné, že vy ste tých sieludov videli a ja nie? A aká mágia?" spýtala som sa mierne dotknuto.
"Pretože máme svoju mágiu, mágiu ktorá v tebe ešte spí. Znamená to, že ešte niesi pripravená vidieť a vedieť všetko," povedala a keď zbadala môj nechápavý výraz - ktorým som tu už bola pomerne známa - pokračovala: "Každý má v sebe mágiu, každý jeden z nás. Ako náhle sa premeníš, prebudí sa v tebe tvoja vlastná mágia, a my budeme vedieť, aký spôsob výučby je pre teba vhodný. Keď sa Josette premenila na vešticu, vedeli sme, že má v sebe vešteckú mágiu. Elfovia v sebe majú mágiu lesa, niektorí aj nejakého živlu. Trpaslíci majú mágiu zeme a niektorý sú dobrý v ovládaní mysle. Zvierací sieludovia v sebe majú zvieraciu mágiu - samozrejme, dosť to záleží na type zvieraťa. Zosilňuje im zmysli a sú vynikajúci v obranných a krycích kúzlach. Niektorý sa dokonca vedia zneviditeľniť. A presne takýto druh mágie sme použili na našu tajnú výpravu. Celý tento tábor drží pohromade len vďaka mágii. Som troch zaskočená, že si si to ešte nevšimla," dopovedala.
Po tomto rozhovore som si začala lepšie všímať sieludov okolo seba. Bola som šokovaná, čo všetko mi unikalo. Sera hovorila pravdu. Mágiou to tu priam dýchalo. Áno, isté veci som vnímala aj predtým, vedela som že táto krajina je jedno veľké klbko záhad a veľkých zázrakov, no nevšímala som si tie malé-veľké zázraky ktoré sa okolo mňa diali každý deň. Od zapaľovania ohniska jediným slovom, až po výrobu elfských stromodomov. Raz som požiadala Eryona aby mi to ukázal. Pristúpil k stromu, dotkol sa ho a začal mu šepkať slová. Zvláštne slová, v záhadnom, cudzom jazyku. Boli to podobné slová, aké bolo počuť z každého živého aj neživého organizmu v tejto krajine.

"Rose? Prečo si tak ticho?" vytrhol ma z úvah Eryonov znepokojený hlas.
"Ach, prepáč. Zamyslela som sa," povedala som a smutne sa naňho usmiala.
"Vážne bola tvoja prvá vízia o mne?"
"Áno," usmial sa. "Videl som ťa... teda skôr nás," zarazil sa a neisto sa ma spýtal: "chceš to počuť?"
"Samozrejme že áno," povedala som naoko bezstarostne, no cítila som jemné napätie. Eryon sa usmial tým svojím nádherným úsmevom a objal ma okolo pliec.
"Vydel som nás presne takto. Ako sedíme uprostred vyvýšenej čistinky a dívame sa na západ slnka. No boli sme starší. A to oveľa," do jeho hlasu sa vkradla zvláštna neha. "A na rukách ti sedel náš syn. Hneď ako som ťa prvý krát uvidel, vedel som, že mi do života vstúpila osoba, ktorú neopustím až do môjho posledného výdychu." Odmlčal sa a sledoval moju reakciu. Slzy sa mi predrali z očí a začali tiecť po lícach. Bola som v šoku, no na tvári sa mi rozprestrel úsmev. Konečne som mala aspoň akú-takú istotu, že to prežijeme. Spoločne.
"Aký som bola sielud?" spýtala som sa a on sa zachechtal.
"To ti nepoviem, blázonko."
"Ale, noták. Prosím," začala som mu udierať na city.
"Nie, nepoviem ti to Ro. A ešte stále sa to môže zmeniť. Hociaká drobnosť, ktorá sa stane inak ako má, môže zmeniť to, čo som videl." Moje ďalšie otázky ale umlčal. A to tým jediným spôsobom, spôsobom ktorý poznal len on. Zobral moju tvár do dlaní a dal mi zakúsiť to, čomu sa hovorí raj na zemi.

Rose

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Teryii Teryii | Web | 25. září 2012 v 22:58 | Reagovat

Íha, zaujímavá časť :-P Zase sme sa dosť dozvedeli :-D
No a zaujalo ma hlavne to, čo povedal Eryon :D Že má vízie :D A škoda, že neprezradil, čo bude Rose.. ale ty si mi to urobila naschvál! Že? Priznaj sa! :-D
A Sera pekne vyrozprávala o mágii.. sa mi to páči ;-) :-D
Idem čítať ďalej :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama