Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola ôsma - 2. časť

11. srpna 2012 v 11:49 | Rose |  TU
Nasledujúce hodiny ubehli tak rýchlo, že si Rose ani neuvedomila, ako sa dostala do postele.
Sera ich priala vo svojom stane kde už netrpezlivo čakala na ich príbeh. Jo ho postupne celý od začiatku vyrozprávala, a keď náhodou niečo vynechala Rose to doplnila. Dievčatá v duchu opäť prežívali chvíle ktoré tu do teraz strávili, a nemohli uveriť, že od ich príchodu prešli sotva dva týždne.

Jo rozprávala skoro tri hodiny, podrobne opisovala príchod do Valhaly, cestu po ktorej sa vydali - a nezabudla spomenúť ani hlad, smäd a strach ktorý ich sužoval - opisovala stretnutie s Liou, ich spoločne strávené večery a keď sa dostávala skoro ku koncu, z toľkého rozprávania až zachrípla. Rose ju musela vystriedať a príbeh dopovedať za ňu. Keď konečne dohovorili, stan sa ponoril do ticha. Dlho nikto nič nepovedal. Sera a Eryon boli ponorený do svojich úvah a myšlienok, zatiaľ čo dievčatá boli príliš vyčerpané na to, aby prehovorili. Ticho prerušila Sera. Chcela sa dozvedieť viac o svete z ktorého dievčatá prišli. A tak sa dievčatá opäť rozhovorili. Trvalo im hodiny kým odpovedali na prúd otázok, ktoré na nich chrlili Sera s Eryonom. Slnko už dávno zašlo za kopce a na nebi svietil bledý kosák mesiaca, keď ich Sera konečne prepustila.
"Je neskoro, choďte sa najesť a spať, než mi tu odpadnete. Eryon, ty tu ešte zostaň," dodala, keď videla že vstáva zo svojej stoličky a chystá sa na odchod.

Dievčatá ležali vo svojích posteliach. Mali konečne plný žalúdok a na viečka im sadal spánok. Medzi tým, ako si spokojne odpočívali, sa Eryon chystal na cestu. Bol neskorý večer a celý tábor sa ponoril do ticha. Vo vzduchu bolo cítiť dym z ešte tlejúceho ohniska a všade bolo počuť zvuky noci - cvrčky fidlikajúce si ostošesť, šum vetra v korunách stromov, niekde v diaľke bolo dokonca počuť zavýjať vlka.
Eryon mal osedlaného najrýchlejšieho koňa, bol pripravený na cestu, no nemohol si odpustiť jednu vec. Potichučky, aby nikoho nezobudil, sa vkradol do stanu, kde spali dievčatá. Zadíval sa na Rose a zťažka si vzdychol. Bude mu chýbať. Poznal ju krátko, no zdalo sa mu ako by ju mal pri sebe odjakživa. Nevedel si vysvetliť ten pocit, možno si boli blízky už v minulom živote. Pobozkal ju na čelo a povedal svoje tiché zbohom. Nebude dlho preč, no mal zlý pocit z toho, že ju opúšťa. Vo vzduchu bolo cítiť krv a smrť. Niečo sa blížilo, a on tu možno nebude keď to príde. Z ťažkým srdcom vyšiel zo stanu, nasadol na koňa a najrýchlejším cvalom sa za svitu mesiaca vidal za Elain.

Nasledujúci týždeň bol pre nás strašne chaotický, musím dokonca povedať že bol popretkávaný nitkami strachu. Ako správne predpokladal Eryon, blížila sa smrť, neúprosne a nezadržateľne si prichádala po svoje obete. Tri dni po jeho odchode, zahalený rúškom tmy, tábor napadli vojaci kráľa. Strhla sa neúprosná bitka ktorá si zobrala mnoho životov. Ako náhle svitlo ráno, nepriatelia boli rozprášený, výťazstvo obyvateľom ale nezatemnilo úsudky. Tábor bol zničený, mnohí sieludi mŕtvi a zranení bolo neúrekom. Ak by som vám mala popísať priebeh bitky, tak by som vám povedala, že neprebiehala práve najlepšie. Tábor zastihli vojaci takmer nepripravený, zachránil nás iba Liassin príchod s varovnou správou. Nebyť jej, všetci by sme boli mŕtvi. Bola to moja prvá bitka, a poviem vám, byť tak blízko smrti vám zmení celý pohľad na život. Myslela som si, že zabiť niekoho bude tá najťahšia vec akú urobím, no nie je to tak celkom pravda. Krátko po napadnutí zúrila všade okolo nás vrava bitky, a na mňa s Jo útočili zo všetkých strán. Mali sme šťastie, že nám Eryon zanechal v stane núdzové meče, inak by sme už voňali fialky odspodu. Ani neviem kde sa to vo mne vzalo, no ako náhle nás napadli, nemyslela som na to, že niekoho zabíjam, ale na to, že ich MUSÍM zabiť. Bola to neúprosná myšlienka, taká silná, že vytlačila všetok súcit a strach. Eryon neskôr povedal, že sa vo mne prebudila dávna bojovníčka z minulích životov. S Jo sme spoločne odrážali útoky, keď sa zrazu niečo stalo. Niečo, čo nás obe mohlo stáť život. Jo sa rozžiarila hlava a odpadla. Áno, doslova sa jej zapálila ako lampa. V tú chvíľu som nemyslela na nič iné, iba na to, ako mám zneškodniť protivníkov a ochrániť svoju priateľku. Keď sa bitka skončila a útoky ustali, Seriny strážcovia ma našli sedieť pri Jo. Boli sme obklopené mŕtvimi telami. Ako mi to neskôr povedali - lebo ja som si od chvíle Joinho odpadnutia nepamätala skoro nič, okrem krvilačnosti a meča v mojich rukách - bola som v šoku a po chvíli som odpadla.

Pamätám si precitnutie, ktoré nasledovalo o štyri dni neskôr. Na stoličke vedľa mňa sedel Eryon a díval sa do diaľky. V tvári mal utrápený výraz, bolo vidieť že sa obviňuje. Ako náhle som sa pohla, strhol sa, zahľadel sa na mňa a nežne povedal: "Konečne si hore, bál som sa že sa už nezobudíš."
"Čo sa stalo? Kde je Jo?" boli moje prvé otázky.
"Prečo sa tváriš tak vážne?" spýtala som sa ustráchane keď som sa naňho pozrela.
"Rose, Jo sa mení, preto vtedy odpadla." Uľahčene som si vydýchla. Myslela som si, že je mŕtva. Zasmiala som sa a povedala :"Som zvedavá na čo sa premení." Keď som uvidela, že sa Eryon stále tvári vážne a trochu utrápene, úsmev mi zamrzol a vyľakane som som sa spýtala:"Čo sa stalo? Hovor!"
"No, Rose, my už vieme na čo sa premení. Bude z nej jasnovidka. Veštkyňa. Rovnako ako z Elain." Zostala som ohromená a mala som plno otázok. Všetky som ale na chvíľu odsunula na bok a spýtala sa ho tú najpodstatnejšiu. "Ale prečo sa potom tváriš tak nešťastne?"
"Vieš, Rose, keď sa premení bytosť na veštca, uvoľní sa mocná energia a tá urobí niečo, po čom veštec túži. Po čom túži jeho srdce. A Join výbuch bol strašne silný. Ona...," hlas sa mu zasekol v hrdle a ja som sa zľakla.
"Sakra, Eryon! Čo sa stalo?!"
"Ona do Valhaly privolala Josha, Rose. Privolala niekoho, kto sem nepatrí. Nie, netvár sa tak šťastne. Valhala ho zničí. Nepatrí sem a Valhala to vie. Skôr či neskôr zomrie."
Ostala som ako prikovaná a keby som už neležala asi by som spadla z nôh. Po lícach sa mi začali hrnúť slzy.

Rose

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Teryii Teryii | Web | 17. srpna 2012 v 8:47 | Reagovat

Ou maj goš :D :D Dobrá časť ci pana.. Zamotávaš to riadne :-P A viem si predstaviť tú bitku :-) Niečo ako ja so ségrou :-D Ale ne :D
Super časť, len smutný koniec :-( Idem ďalej :-P Som zvedavá čo sa udeje ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama