Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola desiata - 1. časť

14. srpna 2012 v 13:10 | Rose |  TU
Mračná vojny sa sťahujú. Čím to je, že vždy keď máte pocit dokonalého šťastia, osud vám postaví do cesty ešte ťahšie prekážky ako do teraz? Je to ťažké, no keď ich prekonáte, čaká vás ten najkrajší pocit eufórie a blaženosti, budete si môcť povedať : "Ja som to zvládla." Za takýto pocit sa modlím už týždne.


Sieludy ktoré prežili, začali bažiť po pomste. Prešiel mesiac, dlhý pedlhý mesiac príprav, kým sme vyrazili na výpravu. Sera tvrdí, že toto je začiatok vojny. Vojny ktorá sa mala odohrať už dávno.
Jo som za ten čas videla iba raz. Keď som bola schopná vstať z postele, navštívila som ju v stane. Bola iná. Už to nebola moja priateľka s ktorou som zažívala všetky dobrodružstvá. Bola niečo viac. Vlasy už nemala hnedé, ale strieborné, a ako som si všimla pri ostrejšom svetle, mala v nich odlesky hnedej, červenej a ružovej. Oči, kedysi také tmavé že sa nedala rozoznať dúhovka od zreničky, plné srdečnosti a svojského humoru boli zmenené na nepoznanie. Okolo zreničky sa tiahol strieborný pásik, ktorý očiam dodával tajomný, prenikavý, skoro strašidelný výraz. Z celej jej bytosti vyžarovala sila, vznešenosť a starobylosť. Bola rovnaká ako táto krajina. Teraz tu patrila.
"Jo?" spýtala som sa a zadívala sa na ňu.
"Rose! Ach, ako rada ťa vidím! Videla som ťa prichádzať!" vychrlila na mňa so smiechom a ja som si uľahčene vydýchla. Ešte stále to bola ona. Možno bola iná, no bola to ona. Do očí sa mi nahrnuli slzy, pribehla som ku nej a objala ju okolo krku.
"Toto mi už nikdy neurob! Myslela som, že si mŕtva! " zavzlikala som a histericky sa rozosmiala.
"Nebuď hlúpa," rozosmiala sa no po chvíli zvážnela a začala mi hovoriť naliehavím šeptom : "Rose, teraz ma musíš počúvať.
Blíži sa vojna, stanú sa hrozné veci. Vidím plno rôznych ciest, ktorými sa môže vidať osud. Osud nás všetkých. Všetko závisí na rozhodnutiach ľudí. Ale, Rose, to čo ma trápi je to, že tvoju budúcnosť nevidím. Znepokojuje ma to. Pýtala som sa na to Elain a ani ona ťa nevidí. Môže to mať dva dôvody. Buď sa premeníš, alebo zomrieš. Rose, sľúb mi jednu vec. Ostaň v bezpečí. Nezasahuj do bitky, aspoň kým sa nepremeníš."
"Ale to môže trvať roky!" povedala som rozhorčene. Myšlienka že moji priatelia budú bojovať a zomierať zatiaľ čo ja budem sedieť na zadku ma ubíjala.
"Nie! Rose, prosím. Sľúb mi to! K nášmu víťazstvu môžeš prispieť aj inak. Rýchlo, už ide Elain!" začala na mňa naliehať a ja som napokon pristala.
"Ešte jedna vec. Nasledujúce týždne budú pre teba ťažké. Pre nás všetkých. Nech sa stane čokoľvek, nebuď zúfalá. Ver mi." Vtedy som jej nerozumela, no prikývla som na znak súhlasu. Ako náhle dohovorila, do stanu vstúpila žena. Hneď som vedela že to je Elain. Mala takmer rovnaké hlasy a oči ako Jo. A úplne rovnaké autoritatívne vyžarovanie.
"Ty musíš byť Rosemarie," prehovorila a mne sa rozhostili po celom tele zimomriavky.
"A-áno," zakoktala som sa a sklopila zrak. Tá žena bola stará. Vyzerala mlado, no v hlase a očiach sa jej skrývala múdrosť stáročí.
"Nuž, rada ťa spoznávam. Som Elain, tretia veštkyňa z iného sveta," predstavila sa formálne.
"Budem majstrom Josette," povedala a mňa sa zmocnil pocit samoty. Po chvíli ticha dodala : "Mala by si ísť. Josette potrebuje odpočívať." Rozlúčila som sa so svojou priateľkou a vyšla zo stanu. Možno som nebola supercitlivá ani jasnozrivá ako Jo, ale aj ja som vedela, že bude trvať dlho, kým sa s ňou budem môcť opäť porozprávať.

Tie dlhé týždne som prežila len vďaka Joshovi a Eryonovi. Trávila som s nimi každú voľnú chvíľu. Eryon nás trénoval od skorého rána do neskorého večera. Po troch týždňoch som v zaobchádzaní s mečom bola minimálne taká dobrá ako Eryon, luk mi išiel trochu menej, streľbu som trénovala vždy keď sa dalo. Tréningy a boje boli teraz mojím zmyslom života. A Eryon. Bola som doňho zamilovaná stále viac a viac. Celú ma pohltil, jeho láska mi zohrievala boľavé srdce a rozpaľovala vnútro. Len vďaka nemu som sa v tomto svete ešte nezbláznila. Prebudil vo mne dávnu bojovníčku. Dodával mi silu, jeho láska ma živila. No - ako som nakoniec zistila - bol aj moja najväčšia slabina.

Rose

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Teryii Teryii | Web | 17. srpna 2012 v 8:55 | Reagovat

Pekne si to ukončila :-) Tak romanticky :-P
I like it :-D
No a k tej Jo.. Je to zaujímavé, že vidí všetky tie veci a tak.. Páči sa mi takáto tajomnosť :-) A Eryon musí byť dobrý bojovník, keď jej trvalo tak dlho sa naučiť bojovať ako on :-D Ale nie :D Jednoducho, páčilo sa mi to všetko a teším sa na ďalšiu časť ;-)
Ďakujem :-)
Teryii 8-)

2 Rose Rose | Web | 17. srpna 2012 v 9:56 | Reagovat

No áno, musím priznať že Eryon je skôr mág než bojovník :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama