Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola štvrtá - 2.časť

13. července 2012 v 13:00 | Rose |  TU
Cesta bola únavná. Lia bola dobrá spoločníčka, poznala rôzne príbehy a báje a vždy nám ich rozprávala večer pri praskajucom horiacom dreve, keď sme umorené po ďalšom namáhavom dni sedeli okolo ohňa. Boli to krásne dni. Ničím a nikým nerušené sme putovali krajinou do ktorej sme sa iba učili patriť a v ktorej nás čakala naša budúcnosť. Ten deň keď sme dorazili do tábora, nám Lia vysvetľovala veci okolo našej premeny.


"Aby ste sa premenili, musíte zažiť niečo čo vás zmení. Preto sa deti menia v puberte. Vy musíte zažiť niečo výnimočné, čo sa vám zapíše do pamäti na celý život. Vnútorne vás to poznačí. Táto udalosť vo vás spustí premenu," povedala a po chvíli dodala: "Poobede dorazíme do tábora, takže sa pripravte. Velí nám kapitánka Sera. Hneď ako dorazíme sa budeme musieť hlásiť. Ja potom budem musieť odísť, ale oni sa o vás postarajú," dodala chlácholivo keď uvidela naše vystrašené pohľady.
Deň ubehol ako voda. Keď slnko začalo klesať za obzor, Lia sa nadšene ozvala: "Aha! Už vidno konce stanov!"
S Jo sme vzhliadli. Spočiatku sme nič nezbadali, ale po pár minútach chôdze sa nám pred očami začali mihať zelené prapory pripevnené na špičkách stanov.. Ich počtom sme boli prekvapené. Nebolo ich veľa, ako by sa očakávalo.
"Stáť!" zvolal hrubý ale prekvapivo melodický hlas. Pred nami sa zjavil muž. Sánka mi spadla a ja som naňho zízala s otvorenými ústami. Bol... nádherný. Nebol to človek. Bol, ako by to povedala Lia, energický prírodný sielud, proste, bol to elf. Zadíval sa na mňa dravými divokými očami. Boli nádhernej, tmavo modrej farby. Vlasy mal dlhé po lopatky a čierne. Nebol starý, aspoň tak nevyzeral, mohol mať tak dvadsať.
"Lia, priviedla si nám veľké prekvapenie," povedal a usmial sa. Spamätala som sa a zaklapla som ústa. Krása. Nádhera. Zase som sa znemožnila. ´Prečo musím byť taká trápna?´
"Eryon, čo robíš na stráži? Nemal by si byť pri Elain?" spýtala sa Lia prekvapene.
"Elain nie je moja matka. Môžem si robiť čo chcem," povedal urazene a po chvíľke dodal: "Elain tu nie je, musela ísť na sever kvôli..." zarazil sa. "Kvôli jednej neodkladnej veci." Lia sa uškrnula ale nič nepovedala.
"Máš v sebe toľko slušnosti," povedal ironicky, "ani si nás nepredstavila," obrátil sa ku mne a Jo. "Som Eryon, učenec veľkej veštkyne Elain, poslednej valhalčanky ktorá prišla z iného sveta," preniesol slávnostne a potom pobavene dodal: "No, to už asi také aktuálne nie je, prišiel niekto nový," uškrnul sa na nás a žmurkol.
Jo sa ozvala ako prvá: "Volám sa Josette, ale volaj ma Jo." Nastalo trápne ticho a všetci sa pozreli na mňa. Jo ma štuchla lakťom do rebier a ja som sa spamätala.
"Ja som Rosemarie, ehmm, Rose, volaj ma Rose," vykoktala som zo seba. ´Rosemarie? Vážne?! To som mu vážne povedala celé meno?!´
"Veľmi ma teší. Máš krásne meno. Milujem rozmarín, nádherne vonia," povedal a usmial sa na mňa. Očervenela som ako repa.
"Poďte za mnou, som zvedavý čo na vás povie Sera. Tá bude ale prekvapená keď vás zbadá." Eryon vykročil vpred a my sme ho nasledovali.

Keď sme sa dostali do tábora, zistili sme že tam je oveľa viac bytostí ako sa na prvý pohľad zdalo. Bolo tam síce málo stanov, ale to len kvôli tomu, že väčšina preferovala spánok pod holým nebom, po prípade v inom, vlastnom provizórnom príbytku. Prechádzali sme okolo malých domčekov, domov ktoré vyzerali ako stromy ale keď ste sa na ne pozreli bližšie, všimli ste si okná a dvere (všetky stromy vo Valhale boli obrovské, mohlo nás napadnúť že v nich niekto aj býva), prešli sme dokonca aj okolo malých nôr z ktorích sa dymilo. Všade sa hmýrili bytosti, bolo ich tak veľa. Škriatkovia s bradami a dlhými vlasmi ktorí boli veľký ako ľudské deti, plno zvieracích sieludov, napríklad kentauri, nádherné stvorenia s konským telom a trupom a hlavou človeka, víli, len o trochu väčšie ako moja dlaň, sem tam sa niekde myhli tajomný elfovia, v diaľke som dokonca zazrela obrovskú postavu obra. A plno a plno ďalších. Všetci sa zastavovali, hľadeli na nás so zvedavosťou a radosťou v tvárach a šepkali si. Eryon nás viedol do samého stredu tohto chaosu, k najväčšiemu stanu. Pri vchode stáli stráže ktoré sa tvárili neľútostne a neústupne, ale keď zbadali nášho sprievodcu tak sa usmiali a milo nás pozdravili.
"Ideme za Serou," povedal Eryon.
"Koho mám ohlásiť? spýtal sa jeden zo strážnikov.
"Liassu, Eryona a dve nové valhalčanky, Rosemarie a Josette," povedala Lia slávnostne a strážnik zmizol v stane. Po chvíli sa objavil pred nami a povedal: "Sera vás očakáva, môžete vstúpiť."
Po jeho slovách sme sa pohli a prešli do stanu, kde nás s nedočkavým výrazom na tvári pozdravila mocná trpaslíčka. Zrejme kapitánka Sera.

Rose Usmívající se

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Teryii Teryii | Web | 13. července 2012 v 20:05 | Reagovat

No, to bolo dobré :D
Rose mala trošku problémy :D Červeň na líčkach, krásny elf, uu :D Už len aby sa jej splnil sen a aby aj ona bola elfka ;-) :D
Som zvedavá čo bude tá Sera zač ;-) Tvrdá trpaslíčka :-D
Tak ďakujem za časť ;-)
Teryii

2 Rose Rose | Web | 13. července 2012 v 22:17 | Reagovat

[1]:  jop, dosť som sa bavila keď som to písala :-D  no vážne nie je začo :-D

3 Dan Dan | E-mail | Web | 26. července 2012 v 18:35 | Reagovat

Hm, trpaslíčka a vodca ? :P dobrá kombinácia :D bolo to perfektné, naozaj sa mi to páčilo :) to popísanie príbytkov a všetkýc hbytostí, čo tam videli bolo super :) Hm, dosť chápem Rose, že bola tak mimo z toho čiernovlasého elfa...veď, aj ja som zbalil Teryii na čierne vlasy :D ale ne :D teda, čo ja viem? :D No, napíšem ti tu aj jednu vetu, kde som si všimol, že sa ti opakovali slová :) ak chceš tak si ju oprav -  Spočiatku sme nič nezbadali, ale po pár minútach chôdze sme zbadali zelené prapory pripevnené na špičkách stanov vlajúce vo vzduchu. :) máš tam dvakrát "zbadali" :) s pozdravom Dan 8-)

4 astral-life astral-life | 26. července 2012 v 21:52 | Reagovat

[3]:  Ďakujem, už to je opravené :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama