Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola piata - 3.časť

20. července 2012 v 21:51 | Rose |  TU
Do stanu som vošla najtichšie ako som vedela.
"Tak?" ozvalo sa nedočkavo z Joinej postele. Vzdychla som si. Mohla som vedieť že ešte nespí.
"No čo by malo byť?" spýtala som sa vyhýbavo.
"Ty si vážne myslíš že som taká sprostá? Od keby sme prišli do tábora, nemohol z teba spustiť oči, tak mi prosím neklam." Pozrela som sa na ňu a jej sa od vzrušenia rozšírili zreničky.


"Hovor! Hneď! Chcem počuť všetko!" Nechápem ako to zistila, mám pocit že má nejaký šiesty zmysel, toto nie je normálne.
"A čo chceš počuť?"
"Pre boha, Rose! Ty si pomalšia ako Josh pri písaní domácich úloh!" To ma trochu zarazilo a spýtavo som sa na ňu pozrela.
"Pár krát som ho doučovala, viem o čom hovorím. A teraz ty. Pobozkal ťa?" spýtala sa ma a ja som sa začervenala. Jo sa začala chichotať.
"Ja som to vedela! No vrav!"
"Áno, pobozkal. A potom aj ja jeho.... a potom zase on mňa...."
"Počkať, počkať. Spomaľ. Takže ty tak hej?" uškrnula sa a hodila po mne vankúš. Začala som sa smiať a hodila jej ho späť. Obe sme po chvíľke zvážneli.
"Máš ho rada?" spýtala sa ma.
"Áno, myslím že áno."
"Ako myslíš? Tak áno alebo nie?"
"Áno," vydýchla som a hodila sa na posteľ. Zhasli sme sviečky a nastala tma. Po chvíľke ticha som sa Jo spýtala : "Jo? Ty máš niekoho koho ľúbiš? V tomto svete alebo v druhom?"
"V tomto svete nie sme tak dlho aby som si stihla niekoho nájsť, to len ty si taká rýchla," začala sa smiať Jo. Po chvíli ale zvážnela a zahľadela sa do zeme.
"V tom druhom som ale niekoho mala. Teda.... myslím. A som prekvapená že o tom nevieš. Totiž, ja a Josh..."
"Čo?!" posadila som sa na posteli a snažila sa cez tú tmu zaostriť na Jo. Nemôžem uveriť čo práve povedala.
"Hneváš sa?"
"Prečo by som sa mala hnevať? Len sa divím, prečo mi to Josh nepovedal."
"Nechodili sme spolu dlho, nehnevaj sa naňho. Určite chcel."
"To je už teraz jedno," povedala som smutne a trochu trpko.
"Áno, už je trochu neskoro," Jo zaznel v hlase hlboký smútok. Nevedela som si predstaviť ako sa asi cíti. Muselo to byť strašné, nájsť niekoho, komu na vás záleží a potom ho tak rýchlo stratiť. Toto zistenie ma šokovalo. Jo bola milá, pekná a inteligentná, Josh bol do nej zaľúbený od šiestej triedy. Mohla som to vedieť. Myslela som si že ho poznám viac.
"Dobrú," povedala som ale Jo mi už neodpovedala.

Rose

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Teryii Teryii | Web | 21. července 2012 v 0:44 | Reagovat

No, tak toto bolo ako od pravej kamošky! Vyspovedanie ako sa patrí ! :D :D
Ten bozk bol milý, chcem ďalší :-P :D
No a som zvedavá, čo si vymyslela na ďalší deň, keď teraz išli fajne spinkať :-D
Takúto krátku časť dať.. bože! :D Veď umriem, kým bude pokračko :D :D
Ale dobre, dýcham, dýcham... :-D
Neboj :-)
Tak teším sa :-P
Ďakujeem ;-)
Teryii

2 Dan Dan | E-mail | Web | 22. července 2012 v 12:06 | Reagovat

Ahoj, keby si chcela môžeš si prečítať novú časť, tkorú som pridal na svoju blog :) dnes si určite dočítam tvoju poviedku :P s pozdravom Dan :)

3 Dan Dan | E-mail | Web | 28. července 2012 v 1:36 | Reagovat

Veľmi podarená časť, aj keď je dosť krátka ;) rozhovor bol dobre opísaný a dosť realistický :D ;) ak chápeš ako to myslím :D bol logický, postavy sa zachovali tak ako by sa zachovali aj ľudia v realite ;) s pozdravom Dan ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama