Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola piata - 1.časť

16. července 2012 v 16:29 | Rose |  TU
"Som zvedavá čo na vás povie Elain," povedala pobavene Sera keď nás zbadala. Eryon sa nepokojne zahniezdil ale bol ticho.
"Rada vás spoznávam," spamätala sa a nahodila vážny výraz, "som kapitánka Serafína, ale volajte ma Sera."
"Ja som Rose a toto je Jo," povedala som.
"Bude mi cťou vás spoznať bližšie a porozprávať sa s vami ale momentálne musím vybaviť jednu záležitosť s Liassou. Zatiaľ vás ubytujem a keď sa najete a dobre vyspíte, môžme sa rozprávať o takých ťažkých témach," milo sa na nás usmiala a dala zavolať poslíčka, ktorý nás mal zaviesť do nášho stanu. Keď som vychádzala z veliteľského stanu, ešte som sa stihla pozrieť na Eryona. Tiež ma sledoval a keď sa naše pohľady stretli žmurkol na mňa. Uškrnula som sa a na líca mi vystúpila červeň.

Stan bol neveľký, červeno zelený.... zase zelená. Už mi pomali začínala liezť na nervy. Všetko bolo zelené. Keď som uvidela posteľ, skoro som sa rozplakala. Nebolo to nič extra, iba jednoduchá, slamená postieľka, ale nebola to zem. ´Ou yes!!!´ To bola prvá myšlienka pri vstupe do stanu. S Jo sme sa na seba pozreli.
"Tak, toto je náš nový domov," povedala a tvárila sa pri tom dosť neurčito, takže som nevedela odhadnúť ako na to mám reagovať.
"Iba dočasný," dodala som na koniec.
"Áno. Nič nie je trvalé. Aspoň od teraz," vzdychla si Jo.
"Ale nebude to tak navždy," povedala som povzbudzujúco a usmiala som sa.

Sera nás nezavolala celý týždeň, no my sme si to ani nevšimli. Hneď na druhé ráno nás vyhľadal Eryon. Povodil nás po tábore, predstavil rôznym sieludom. Piaty deň po našom príchode za nami prišiel hneď po raňajkách.
"Myslím si že je navyšší čas zaviesť vás na cvičisko. Ale najprv," dodal a obzrel si nás, "vám musíme zohnať nejaké normálne oblečenie."
"Kde je Lia?" spýtala som sa.
"Musela ísť dokončiť svoju misiu. Jej spoločník ju už čaká pri Južnej pevnosti a ona už nemohla ďalej otáľať," povedal Eryon.
"O, a pozdravuje vás," dodal po chvíli.
Kráčali sme cez tábor a Eryon nás viedol k sérii stromových domov. Z okna vykúkala hlava asi najkrajšieho dievčaťa aké som videla. Zlaté vlasy jej viali vo vetre a spoza nich jej vytŕčali elegantné elfské uši.
"Naila! Môžeš pre mňa niečo urobiť?" zakričal Eryon a dievča v okne sa naňho usmialo.
"Pre teba vždy!" zakričalo koketne a bolo počuť ako beží dole schodmi. Pichlo ma pri srdci a sklopila som zrak .
´Mohla som si myslieť že nemám šancu. Bola som naivná, ako vždy.´ Zabratá do vlastného monológu som sa pri Eryonovom hlase strhla.
"Potrebujem nejaké praktické oblečenie pre Rose a Jo," povedal a ukázal na nás. Dievča sa na nás pozrelo veľkými zafírovými očami a usmialo sa.
"Vy musíte byť tie dve nové, veľmi ma teší, ja som Naila," prehovorila zvonivým sopránom.
"Poďte za mnou, niečo sa tu pre vás nájde," vykročila späť do stromodomu a my sme ju nasledovali. Vnútri to bolo úžasné. Všetko, stôl, stoličky, schody, všetko ako keby bolo súčasťou stromu. Naila podišla k malej komode a vytiahla dvojo hnedých kožených nohavíc a tričiek. Prísne sa pozrela na Eryona a po pár sekundách sa jeho výraz zmenil z nechápavého na mierne zapýrený.
"Tak ja... ehm... no idem," otočil sa a vošiel do vedľajšej izby.
Oblečenie mi pevne obopínalo telo. Nohavice boli dlhé po kotníky. Tričko mi zakrývalo iba prsia, takže som sa cítila trochu nesvoja, a ako som videla, Jo na tom bola rovnako. Nemali sme sa za čo hanbiť, to bola pravda, ale ani jedna z nás nebola zvyknutá na takýto druh oblečenia. Bolo síce ľahké, dalo sa v ňom dobre pohybovať, ale mali sme v ňom pocit ako keby sme boli nahé.
"Môžeš!" zakričala Naila na Eryona a ešte stále sa hrabala v komode. Eryon vošiel do izby a keď nás zbadal, uškrnul sa a koketne na mňa žmurkol.
"Teraz vyzeráte ako pravé valhalčanky," povedal a nespustil zo mňa oči. Jo sa vedľa mňa iba chichotala a zrejme sa na mne dobre bavila. Z komody sa vynorila Naila a držala v rukách dve voľné, dlhé, biele košele. Usmiala sa na nás a podala nám ich.
"Zrejme ste sa necítili až tak pohodlne, ale to nevadí, časom si zvyknete, tu takto chodí každý, v boji je to na nezaplatenie," povedala a keď sme si ich prevliekali cez hlavu, ešte dodala, " zatiaľ kľudne noste aj košele. Ale pri tréningu ich neodporúčam."
"Ďakujem ti veľmi pekne," povedal Eryon a vybrali sme sa na cvičisko. Do teraz som si to nevšímala, ale Naila mala pravdu. Skoro každý mal na sebe niečo podobné ako my. Ľahké, priliehavé oblečenie, niečo ako druhú kožu. Samozrejme, oblečenie bolo prispôsobené typu sieluda. Už som sa necítila až tak trápne. Keď som sa pozrela na Jo, zbadala som ako sa na mňa uškŕňa a dvíha obočie. Nechápavo som pokrútila hlavou a ona mi naznačila ústami: "Potom sa musíme vážne porozprávať." Ešte raz na mňa žmurkla a otočila sa do predu. Nechápavo som na ňu hľadela ešte pár minút no potom som sa vzdala a zahľadela sa pred seba. Prišli sme na obrovské voľné priestranstvo na ktorom boli rozostavené rôzne prekážky. Na niektorích stanoviskách si skúšalo boj pár bojovníkov. Vzdychla som si a s obavami sa zahľadela na boj ktorý sa odohrával predo mnou.
´Dúfam že sa zase kvalitne strápnim,´ pomyslela som si ironicky.

Rose

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Teryii Teryii | Web | 16. července 2012 v 19:13 | Reagovat

Po prvé, zelená je super! Čo proti nej máš? 8-O
Ale nie..
Po druhé, Sera je nezodpovedná!
Po tretie, Eryon je sexoš :-D
Po štvrté, Naila je zlatá :-)
Po piate, Eryon je úchyl :-D
Po šieste, chcem mať také oblečenie :D
Po siedme, teším sa na ich debatu ;-)
Po ôsme, teším sa na boj :-P
Po deviate, vyzerá to všetko zaujímavo a tajomne :-P
A po desiate, prečo si to takto ukončila? :-( Budem plakať! :-|
Takto sa teda nespráva k ctenej čitateľke! :-?
Ale nie :D :D Znova srandujem ;-)
Výborná časť :-D
Teším sa na ďalšiu! :-)
Teryii

2 Dan Dan | E-mail | Web | 27. července 2012 v 17:24 | Reagovat

Super názov - stromodom :D :D len si nie som istý či ta Naila je Eryonova "žena" alebo nie ? :D hm, no bolo to dobré napísané :) idem na ďalšiu časť ;)

3 Kikoň Kikoň | 20. září 2012 v 18:26 | Reagovat

Musím ťa pochváliť :P Keď som si od teba pítala tvoje poviedky, tak niečo takéto som fakt nečakala :) Fakt si ma milo prekvapila :P .. A nie že tu pridáš len tých 8 alebo kolko kapitol si to spomínala !:D minimálne 20 :P

4 Rose Rose | Web | 20. září 2012 v 19:10 | Reagovat

HEH :-D no vidíš, nikdy nevieš kto alebo čo ťa prekvapí.... ale nie, fakt ďakujem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama