Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola druhá

8. července 2012 v 12:25 | Rose |  TU
Tak. Tu je ďalšia kapitola. Dúfam že sa bude páčiť Usmívající se Návrhy na zlepšenie ma potešia rovnako ako pochvala, tak prosím, vyjadrite svoj názor Usmívající se Ďakujem a užite si to...





Otvorila som oči a zažmurkala do ostrého zelenkavého svetla presvitajúceho cez korunu obrovského duba. ´Aké obrovské listy,´pomyslela som si dezorientovane.
"Rose!" začula som vystrašený výkrik prichádzajúci odniekiaľ spoza mňa. Vystrašene som sa postavila a začala sa obzerať okolo seba. Nachádzala som sa na malej čistinke niekde uprostred lesa.
"Jo!" zakričala som a po chvíli ticha mi odpovedalo šuchotanie lístia a rýchle kroky, po ktorých sa z lesa vynorila moja vystrašená priateľka.
"Rose! Ach, ako som sa zľakla keď som sa zobudila a ty si nikde nebola. Kde to sme? Čo sa stalo?" zahrnula ma prúdom otázok. Až teraz som sa pozornejšie zahľadela na les. Stromy boli také... obrovské. List z duba pod ktorím som stála mi spadol na hlavu. Šokovala ma jeho veľkosť. Bol väčší ako moje dve dlane. Pozrela som sa na kmeň a opäť som zostala šokovane stáť. Kmeň mal v priemere určite takých desať stôp. Ten strom bol... starý. Starší ako hocičo čo existovalo na našej zemi. Keď som sa pozorne započúvala, začula som zvláštne šepkanie, starobilé, záhadné, plné skrytej túžby a nadšenia. Ten šepot vychádzal zovšadiaľ. Z trávy, lesa, okolitého čvirikania vtákov, dokonca aj zo šumenia vetra.
"Je to tu také iné," vydýchla Jo zmätene hľadiac okolo seba a ja som vedela presne o čom hovorí. Neviem ako, ale hneď ako som po prvý krát uvidela túto neskutočnú scenériu, vedela som, že sa už nenachádzam vo svete v ktorom som sa narodila a v ktorom som vyrastala. Pozrela som sa na Jo. V tvári mala beznádejný výraz a keď sa na mňa pozrela, vedela som že to pochopila. Sme preč. Sme vymazané z reality do ktorej sme patrili aby sme mohli byť vpísané do novej. Napriek tejto skutočnosti ma prepadol zvláštny pokoj. ´Takto to je správne,´ pomyslela som si. Ak by ste sa ma vtedy spýtali odkiaľ to všetko viem, nedala by som vám dostatočne uspokojivú odpoveď. Proste som to vedela. Možno mi to pošepkal vietor ktorý mi vtedy strapatil moje gaštanovo hnedé vlasy a možno mi ten pocit vnukol šelest veveričiek v korunách stromov.
"Čo budeme teraz robiť?" spýtala sa ma Jo bezradne.
"V prvom rade musíme nájsť nejakých ľudí," odpovedala som jej. Ani jedna z nás nevyslovila našu najhoršiu obavu, ale vznášala sa nad nami ako ťažký búrkový mrak. Čo ak v tejto ´novej realite´ ľudia nežijú?
"Pôjdeme smerom na juh," povedala rozhodne Jo a ja som iba pokrčila plecami. Vstúpili sme do tmavého lesa a zanechali za sebou teplo a bezpečie čistinky.

"Už sme na nohách skoro celé dva dni Rose, mali by sme si oddýchnuť," povedala mi Jo keď sme sedeli celé upotené pri rieke ku ktorej sme úplne dehydrované prišli včera.
"Áno, asi máš pravdu," pripustila som vyčerpane. Do rúk som nabrala vodu a napila som sa lahodnej, čistej vody po ktorej moje vyprahnuté hrdlo túžilo. Pozrela som sa na svoj odraz vo vode a takmer som sa nespoznala. Moje inak pekné, veľké a jasné zelené oči boli napuchnuté od nedostatku spánku a vlasy dlhé po pás ( a na ktoré som bola vždy pyšná) som mala špinavé a pomotané.
"Už by sa trebalo umyť. A potrebujeme sa vyspať," povedala som.
"Áno, vyzeráš vážne strašne," povedala mi Jo a ja som sa na ňu pozrela.
"Ty nevyzeráš o nič lepšie," povedala som s uštipačným úškrnom a vybrala som jej z pomotaných vlasov konárik. Rozosmiali sme sa a začali si hľadať vhodné miesto na nocľah. Odkedy sme sa ocitli na tomto divnom mieste, nejedli sme nič iné iba bobule a nejaké divné ovocie ktoré sme našli a o ktorom sme usúdili, že nie je jedovaté. Huby sme sa zbierať ani nepokúšali, pri našom šťastí by sme sa na prvý pokus otrávili. O lovení ani nehovorím. Obe sme také nešikovné, že skôr by sme sa pozabíjali navzájom ako by sme zabili nejaké zviera.
"Choď sa umyť, ja sa pozriem po nejakom jedle," povedala mi Jo a zmyzla medzi stromami. Zhodila som zo seba špinavé šaty a s úľavou vliezla do osviežujúcej vody. Očakávané uvoľnenie ale neprišlo. Hlavu som mala plnú starostí. O vodu sme mali už, chvala bohu, postarané, ale stále tu boli problémy s jedlom. A trápila ma ešte jedna vec. Nevedeli sme si založiť oheň. Do teraz to až tak nevadilo, noci boli teplé a jasné, jediné čoho sme sa báli bola divá zver, hoci aj tá sa nás z nejakého neznámeho dôvodu stránila. Ale ak príde búrka alebo ochladenie... ´Nie, Rose, nemysli na to,´ zahriakla som sa. Rýchlo som sa vydrhla a vyliezla z vody. Jo ma už čakala na brehu a jedla.
"Teraz sa idem umyť ja," oznámila mi a podala mi za hrsť čerstvých bobúľ.
"Choď už spať," povedala a odišla. Za ten krátky čas čo sme spolu strávili sme sa viac spoznali a keďže nám neostávalo nič iné len spoliehať sa jedna na druhú, dosť sme sa zblížili. Nebolo to priateľstvo, zataľ ešte nie, boli sme skôr niečo ako kamarátky zblížené spoločným dobrodružstvom. Ktovie, možno dobrodružstvo vážne zbližuje. Alebo to je nebezpečenstvo?
´Ako sa asi má Josh?´ spýtala som sa samej seba a oči sa mi zaliali slzami. ´Aspoň je v bezpečí,´ povedala som si a vhodila si poslednú bobuľu do úst. Brucho mi nepokojne zaprotestovalo. Vzdychla som si a ľahla si na trávu. Telo ma bolelo, ale keď som sa otočila na bok a zavrela oči, okamžite som sa prepadla do ríše snov.

"Čo tu robia ľudia?" spýtala sa prekvapene Liassa svojho spoločníka keď zbadali dve spiace postavy v tráve. "A ešte k tomu ženy," dodala prekvapene. "Frolen, opatrne!" zasyčala šeptom Liassa, keď jej spoločník stúpil na konár, ktorý hlasno zapraskal. Zo zatajeným dychom sa pozreli na dievčatá, ale tie tvrdo spali. Jedna z nich sa pomrvila a otočila na druhý bok. Uvoľnene si vydýchli a začali sa šeptom zhovárať.
"Ty choď naspäť do Južnej pevnosti. Ja ostanem tu."
"Si si istá Liassa?" spýtal sa Frolen s obavami.
"Áno, choď," povedala rozhodne.
Vymenili si tichý pozdrav a Liassa si sadla na zem, dívajúc sa na spiace postavy. Zahalená krovím a tieňom lesa čakala na úsvit.

Rose

Poznámka z 9.7 2012 : urobila som menšiu úpravu, nie je to až také viditeľné, ale tá úprava tam je :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Teryii Teryii | Web | 8. července 2012 v 13:57 | Reagovat

To bolo úžasné! :-) Dostali sa do odlišného sveta? Budú tam nejakí elfovia? A vymyslela si im zaujímavé mená ;-) Také sa len tak nevidia :-P
Už teraz to začína mať riadne grády, som zvedavá čo chce od nich Liassa :-x
A boli tam aj nejaké tie chybičky, ale tak nie je to až také hrozné, ako sú niektoré prípady na našej škole :-)
Niekedy ti ušlo i/y a väčšinou ti chýbajú čiarky, ale to je zanedbateľné :-)
No určite si oprav toto i, dosť mi to bilo do očí :-D
"Viete, to je ten človek, s ktorÍm máte pocit domova nech ste kdekoľvek."
Má tam byť tvrdé :-D
A z jednej vety som nemohla: "Obe sme také nešikovné, že skôr by sme sa pozabíjali navzájom ako by sme zabili nejaké zviera." :D :D To bolo dobré :D
No jednoducho je to neskutočné a chcem určite pokračko čím skôr ;-)
A mimochodom, o chvíľu pridám ďalšiu časť poviedky, tak keď chceš, príď prečítať ;-)
Ďakujem :-)
Teryii 8-)

2 Rose Rose | Web | 8. července 2012 v 14:07 | Reagovat

[1]: Ďakujem za upozornenie, opravím to... no, pravopis nie je moja silná stránka (ako si si mohla všimnúť :-D ) určite sa prídem pozrieť :-)  No a nebudem prezrádzať čo tam bude (neviem to totiž ešte ani ja sama :-D ) proste píšem skôr spontánne ako systematicky :D

3 Teryii Teryii | Web | 8. července 2012 v 14:54 | Reagovat

Ďakujem ti za super komentár k poviedke :-) Zasmiala som sa nad tým uvažovaním o chlapcoch :D
A aj ja píšem väčšinou od srdca, mám vymyslené len záchytné body, to je celé ;-) Ide to samo a keď potrebujem posunúť dej, tak využijem záchytný bod ;-)
Ja som pravopis vždy mala rada, pretože ho celkom ovládam, no niekedy aj ja urobím chybu, takže je to v pohode :-) Časom sa to naučíš ;-)
Držím palce :-)
Teryii

P.S.: Nová časť možno pribudne už dnes :-)

4 Rose Rose | Web | 8. července 2012 v 14:59 | Reagovat

[3]: Dik ;-) už sa na ňu teším :-D

5 Teryii Teryii | Web | 8. července 2012 v 20:43 | Reagovat

Ahoj :-)
Na blogu pribudla ďalšia časť poviedky, tak príď si prečítať, keď chceš ;-)
Ďakujem :-)
A hodil by sa aj koment :-D
Teryiinka :D 8-)

6 VendyW VendyW | Web | 8. července 2012 v 21:34 | Reagovat

Trochu jiné než u Teryii, ale také zdá se zajímavé....jak už jsem říkala, nejsem znalec fantasy a jeho pravidel, ale dokážeš také upoutat na první počtení. Nedávej na začátek ty věty: Tak je tu další.....to je úplně zbytečné. Tak zdravím toho tvého havinka....

7 Rose Rose | Web | 8. července 2012 v 21:40 | Reagovat

[6]: Ďakujem pekne :D Pozdravím :3

8 Dan Dan | E-mail | Web | 19. července 2012 v 0:37 | Reagovat

Konečne som si našiel čas si to prečítať (áno viem, že až o pol jednej, ale skôr sa nedalo :D) :) najprv len upozorním na menšie gramatické chyby, ktoré mi udreli do očí, a veľmi často ti vo vetách chýbajú čiarky ;) no to je len gramatické hľadisko :) napísané je to dobre, aj keď na mňa príliš rýchle ;) som zvyknutý na troškú pomalší dej, čo si si asi všimla aj na mojej poviedke, keďže mám 5 kapitol a stále som len na druhom dni, od kedy sa to začalo :D ale napriek všetkému je to pútavé, a zhltol som to celé aj s naviakom :D ;) Už som sa chytil a budem musieť čítať aj ďalšie časti :D :P no chválim ťa za kvalitne napísanú kapitolu ;) som zvedavý na ďalšie :) s pozdravom Dan ;)

9 Rose Rose | Web | 19. července 2012 v 10:25 | Reagovat

[8]:  Jop, viem že tie gramatické chyby tam sú, vážne sa za to ospravedlňujem, ale nie je to moja silná stránka :-D  Čo sa deja týka, neviem, toľko sa tam toho má udiať a ja proste neviem písať pomaly. Mám tú zlú tendenciu, že chcem napísať všetko naraz. Dúfam že to až tak nevadí no... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama