Červenec 2012

Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola siedma - 2. časť

24. července 2012 v 14:20 | Rose |  TU
Videla ich príchod. Už od nepamäti totiž videla takmer všetko. Už si nepamätala aké to je, byť normálna. V ich príchode videla svoju novú nádej. Videla v nich nádej všetkých. Volanie Valhaly nikdy nesklame. Vždy si zavolá pomoc v správny čas. Ju zavolala takmer pred štyristotridsiatimi rokmi a za ten čas dokázala veľa.

Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola siedma - 1. časť

24. července 2012 v 14:05 | Rose |  TU
"Hej, Josh! Už ideš?!" zakričal za ním Austin keď vychádzal zo školy.
"Nie, po škole sa väčšinou idem poprechádzať po ihrisku, nechce sa mi totiž ísť domov," povedal Josh uštipačne a keď sa Austin zatváril nechápavo, prevrátil oči. ´To je ale idiot.´
"Nechaj tak, zajtra sa vidíme," Josh nečakal na odpoveď a rozbehol sa na zastávku.

Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola šiesta

23. července 2012 v 11:30 | Rose |  TU
Nad krajinu sa skláňal tieň noci a v diaľke bolo počuť posmešné krákanie vrán. K nebu sa týčil ozrutný hrad, ktorý vyvolával strach a úctu zároveň. Noc bola temná, bezmesačná, na nebi nebolo jedinej hviezdy ktorá by posvietila na cestu osamelým pútnikom. Nebol to dobrý čas na putovanie, bohyňa Lindariel v túto noc smútila. A niet divu, krajinu ktorú stvorila a ochraňovala ovládal krutý tyran.

Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola piata - 3.časť

20. července 2012 v 21:51 | Rose |  TU
Do stanu som vošla najtichšie ako som vedela.
"Tak?" ozvalo sa nedočkavo z Joinej postele. Vzdychla som si. Mohla som vedieť že ešte nespí.
"No čo by malo byť?" spýtala som sa vyhýbavo.
"Ty si vážne myslíš že som taká sprostá? Od keby sme prišli do tábora, nemohol z teba spustiť oči, tak mi prosím neklam." Pozrela som sa na ňu a jej sa od vzrušenia rozšírili zreničky.

Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola piata - 2.časť

18. července 2012 v 16:20 | Rose |  TU

Nechala som sa inšpirovať Teryii (dúfam že to nebude vadiť :) ) a k tejto časti odporúčam túto skladbu. Hlavne k druhému odseku.


"Toto je Zak, tréner nováčikov," predstavil nám Eryon veľkého, svalnatého chlapa. Nemohla som odhadnúť aký je sielud. Na miesto môh mal kopitá ktoré boli celé chlpaté. Všetko ostatné vyzeralo normálne.
"Zdravím," povedala Jo milo a ja som na pozdrav prikývla. Zak iba zabručal a povedal : "Poďte za mnou."
Zdvihla som obočie, ale nekomentovala som to, bolo by to úplne zbytočné.
Vošli sme do neveľkej zbrojovne a zostali stáť s otvorenými ústami. Všade, na stenách, stole ktorý stál v miestnosi, stoličkách, boli poukladané zbrane. Jedna celá stena bola venovaná štítom. Veľké, malé, jednnoduché, s krásnymi rezbami zobrazujúce slávne bitky. Pri jednom štíte som sa pozastavila a žaska nad drevorezbou. Zak si všimol môj užasnutý pohľad, podišiel ku mne a povedal: "Máš veľmi dobrý vkus, dievča, toto je jeden z najlepších kúskov v našej zbierke a zobrazuje jednu z najväčších bitiek v dejinách Valhaly."
"Akú bitku? spýtala som sa.
"Bitku prvého kráľa, Arelana, o rannú hviezdu," povedal Zak záhadne.
"A s kým o tú hviezdu bojoval?" spýtala som sa zmätene.
"Hovorí sa, že so samotnými bohmi. Ale teraz nemáme čas na povedačky, prišli ste si vybrať zbraň či nie?"
"Vlastne, v boji sú úplne neskúsené, takže iba niečo bezpečné, na cvičenie," povedal Eryon.
"Aha. Nechápem načo si chodil za mnou, cvičiť ich vieš aj sám, ja mám plno inej práce," povedal Zak dosť podráždene a vypochodoval z miestnosti.
"Nevšímajte si ho. Je to strašný dudroš, ale má dobré srdce a je statočný bojovník," povedal Eryon a vybral sa k malému stojanu kde boli zavesené drevené meče.
"Poďte za mnou," prísne sa na nás pozrel a vyšiel von.

Eryon nás učil základné postavenia až do večera. Jedno nám ukázal a my sme ho potom opakovali, až kým sme ho nevedeli perfektne. Potom sme prešli k druhému a tak pokračovali ďalej. Keď slnko začalo zapadať za obzor a na nebo vyšli prvé hviezdy, Eryon nám povedal : "Na dnes stačilo. Pokračovať budeme zajtra. Choďte sa vyspať."
S Jo sme boli úplne zničené, dvakrát nám to opakovať nemusel.
"Počkám ťa v stane," povedala Jo, podala mi svoj "meč" , žmurkla na mňa a už jej nebolo.
Obrátila som sa a zistila že Eryon stojí pri dverách zbrojovne a hľadí na mňa. Usmiala som sa a vykročila za ním. ´Hlavne to nepokašli Rose, nepokašli to,´ opakovala som si.
V tichosti sme vošli dnu a ja som mu podala meče.
"Dnes ti to išlo super, máš talent," ozval sa znenazdajky. Zrejme ani on nevedel čo má povedať.
"Ehm... ďakujem.... Ja by som skôr povedala že som beznádejný prípad, ale ty si tu šéf," uškrnula som sa a on sa začal smiať.
"Ver mi, mali sme tu aj oveľa horšie prípady ako ste vy dve." Chvíľu sme na seba len tak hľadeli a usmievali sa, no po chvíli Eryon zvážnel.
"Čo sa deje Ro?" spýtal sa ustarane.
"Nič," povedala som a sklopila zrak. Pocítila som jeho ruku na mojej tváry. Jemne ma chytil za bradu a zdvihol mi ju.
"Ro, neklam mi, viem že sa niečo deje." Vzdychla som si a zahľadela sa mu do očí. Aké mal nádherné oči, ako nočné nebo. Vzdala som to a vychrlila zo seba svoje starosti. Povedala som mu všetko. Ako ma trápi že už nikdy neuvidím svojho najlepšieho kamaráta, svoju rodinu, že sa už nikdy nevrátim do svojej malej ale útulnej izby a nezačnem čítať svoju obľúbenú knihu, že už nikdy nezdvihnem a nepohladkám môjho malého psíka, že moja malá, jeden a pól ročná sestrička ma nebude poznať a ja neuvidím ako vyrastá a smeje sa s ostatnými deťmi.
Ani neviem ako a po lícach mi začali tiecť slzy a rozvlikala som sa. Eryon ma objal okolo pliec a hladil ma po vlasoch.
"Ja viem že to je ťažké. Chápem tvoju bolesť, ver mi. Si vymazaná z ich životov a s tým sa nedá nič robiť. Možno si nájdeš v tomto svete ľudí, vďaka ktorým ti tu bude lepšie a prestaneš sa toľko trápiť. Dúfam v to."
"Áno, už som niekoho takého našla," priznala som v slabej chvíľke a pozrela sa mu do očí. Mal v nich slzy súcitu a ešte niečo.
´Žeby to bola láska?´ spýtala som sa sama seba. A keď som sa už išla vyhrešiť za také hlúpe myšlienky, pobozkal ma.
Bozk bol krásne teplý, rozohrial mi celé vnútro. Rozsvietil vo mne svetlo a rozochvel každý nerv v tele.
Eryon sa mi s obavami zahľadel do očí. Usmiala som sa naňho a tento krát som ho pobozkala ja. Keď sme sa od seba odtrhli, opreli sme sa čelami o seba. Prerívane som dýchala, srdce mi búšilo o preteky.
"Toto nie je dobré," povedal. "Obaja sme príliš mocný a dokonca ani nevieme na čo sa premeníš." Vzdychol si a opäť ma pobozkal. "Ale nevzdám sa ťa, už dlho som nestretol nič čo by mi v týchto temných časoch osvetlilo cestu a zohrialo dušu."
Chápala som to. ´Ani ja nenechám uniknúť jediné šťastie, ktoré ma stretlo,´ povedala som si a pobozkala ho. Jeho bozky ma zaplavili a aspoň na chvíľu som zabudla na moju bolesť a stratu.

Rose


Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola piata - 1.časť

16. července 2012 v 16:29 | Rose |  TU
"Som zvedavá čo na vás povie Elain," povedala pobavene Sera keď nás zbadala. Eryon sa nepokojne zahniezdil ale bol ticho.
"Rada vás spoznávam," spamätala sa a nahodila vážny výraz, "som kapitánka Serafína, ale volajte ma Sera."
"Ja som Rose a toto je Jo," povedala som.
"Bude mi cťou vás spoznať bližšie a porozprávať sa s vami ale momentálne musím vybaviť jednu záležitosť s Liassou. Zatiaľ vás ubytujem a keď sa najete a dobre vyspíte, môžme sa rozprávať o takých ťažkých témach," milo sa na nás usmiala a dala zavolať poslíčka, ktorý nás mal zaviesť do nášho stanu. Keď som vychádzala z veliteľského stanu, ešte som sa stihla pozrieť na Eryona. Tiež ma sledoval a keď sa naše pohľady stretli žmurkol na mňa. Uškrnula som sa a na líca mi vystúpila červeň.

INFO

14. července 2012 v 11:27 | Rose |  Moje keci
Takže... chcem povedať len jednu vec, a to, že pár dní tu asi nič nepribudne, keďže som mimo domova a mám obmedzený prístup na internet. Budem sa snažiť ale nič sľúbiť nemôžem. Ďakujem za pochopenie a trpezlivosť . Usmívající se

Rose

Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola štvrtá - 2.časť

13. července 2012 v 13:00 | Rose |  TU
Cesta bola únavná. Lia bola dobrá spoločníčka, poznala rôzne príbehy a báje a vždy nám ich rozprávala večer pri praskajucom horiacom dreve, keď sme umorené po ďalšom namáhavom dni sedeli okolo ohňa. Boli to krásne dni. Ničím a nikým nerušené sme putovali krajinou do ktorej sme sa iba učili patriť a v ktorej nás čakala naša budúcnosť. Ten deň keď sme dorazili do tábora, nám Lia vysvetľovala veci okolo našej premeny.

Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola štvrtá - 1. časť

11. července 2012 v 17:13 | Rose |  TU
"Čo teraz budeme robiť? Čo s nami bude?" spýtala som sa Lii keď sme sa ráno vybrali na cestu.
"V prvom rade vás musím dostať do bezpečia, kráľ vás nesmie nájsť. Zmanipuloval a ovládol by vás skôr, než by ste sa stihli brániť či nejako vycvičiť, o premene ani nehovorím. Zavediem vás do nášho tábora kde vás riadne vycvičia v boji a naučia základné veci ktoré potrebujete vedieť. Tak sa budete vedieť aspoň nejak brániť a budete mať akú-takú šancu na prežitie," povedala Lia zachmúrene.

Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola tretia - 2. časť

10. července 2012 v 18:42 | Rose |  TU
Ach, aký to bol krásny pocit mať plný žalúdok a môcť si zohriať skrehnuté prsty pri ohni. Keď sme s Jo dojedli, začali sme opäť vnímať realitu. Lia sa na nás s úsmevom pozerala a pobavene povedala: "Vidím že som sa objavila v pravý čas. Ešte jeden deň a boli by ste hotové. Ako sa voláte?" spýtala sa.
"Ja som Rose a toto je Josette..."
"...Iba Jo," skočila mi Jo do reči a ja som prevrátila oči. Nastalo ticho ktoré prerušila Jo.
"Prečo? Prečo si nám pomohla?" spýtala sa.

Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola tretia - 1. časť

9. července 2012 v 22:17 | Rose |  TU
Prebudilo ma slnko ktoré mi svietilo priamo do očí. Pohla som sa a do chrbta mi vystrelila ostrá bolesť. V hlave mi hučalo a bola som celá dolámaná. Nikdy by som neverila ako mi bude chýbať moja posteľ. Dovliekla som sa k rieke a umyla sa. Jo ešte spala, prišla som k nej a zatriasla ňou.

"Jo, vstávaj, musíme ísť," povedala som podráždene po piatich neúspešných pokusoch zobudiť ju normálne.
"Fajn, fajn, už vstávam," zamrmlala ospalo a začala sa pomaly dvíhať zo zeme. Zjedli sme posledné zvyšky nazbiezaných bobúľ a vydali sa na cestu.

Krááásna pesnička <3

9. července 2012 v 10:50 | Rose |  Moje keci
Pri tejto pesničke sa mi najlepšie tvorí. Tie slová sú úžasné.....


Valhala... volanie krajiny súmraku - kapitola druhá

8. července 2012 v 12:25 | Rose |  TU
Tak. Tu je ďalšia kapitola. Dúfam že sa bude páčiť Usmívající se Návrhy na zlepšenie ma potešia rovnako ako pochvala, tak prosím, vyjadrite svoj názor Usmívající se Ďakujem a užite si to...

Valhala...volanie krajiny súmraku - kapitola prvá

7. července 2012 v 12:46 | Rose |  TU
Takže..... zverejňujem pokračovane príbehu. Názov som už vybrala, takže len tak pre info, článok s názvom Prológ ktorý bol uverejnený pred týmto, patrí k tejto poviedke. Dúfam že sa bude páčiť..... a komentíky potešia autora ktorého to povzbudí k ďalšiemu písaniu Mrkající Za prípadné gramatické chyby sa ospravedlňujem.

Prológ

7. července 2012 v 12:38 | Rose |  TU
Tak najprv k tomu názvu. Píšem si taký príbeh na pokračovanie a mám už pár kapitol, ale ešte neviem ako to mám nazvať. Napíšem sem prológ, ktorý je síce trochu krátky, ale snáď dobre navnadí. Ak sa bude páčiť, dám tu aj pokračovanie. Ak nie, nemá zmysel v tom pokračovať. Prosím len o jedno. Píšte komenty aby som vedela ako som na tom, ešte niesom na takej úrovni že by som vedela čítať myšlienky. Ďakujem.